Prvovýstup SUMMER BOUQUET, 9+, 70° na PIK ALEKSANDRA BLOKA

Cíl – západná stena Piku Aleksandra Bloka

zMy sme si pre našu expedíciu vybrali menej frekventovanú dolinu Ak-Su kde boli väčšie možnosti na prvovýstupy. Koncom júla sa nám tam konečne podarilo vyraziť v zostave Martin Grajciar, Jožo Krištoffy, Vlado Linek a ja. Náš cieľ západná stena Piku Aleksandra Bloka (5 239 metrov) sa nachádzala úplne na konci doliny čo znamenalo samozrejme najdlhší nástup. Túto vec majú lezci veľmi radi.

Posledná dedina z ktorej začína trek sa volá Uzgurush. Odtiaľ nám miestny dedinčania transportovali 500 kilogramov lezeckých cajkov a jedla tesne pod Ak-Su ľadovec. Tento nástup má približne 25 kilometrov a domáci si to dávajú hore dole aj 4 krát za týždeň iba v gumákoch. Na začiatku moreny sme postavili náš prvý základný tábor. Boli sme ho však nútený presunúť až nad ľadovec kvôli rozvodnenej rieke ktorá sa nedala veľmi často prebrodiť. Stena sa ukázala byť omnoho ďalej ako sme očakávali a tak sme museli postaviť ešte jeden tábor č. 3 na hrane ľadovca do ktorého sa šľapalo asi 4 hodiny.

6. Augusta sme konečne začali liezť prvé dlžky v 70° ľade ktorým sme sa dostali pod skalu. Ďalšie dni sme strávili prebíjaním jednotlivých dĺžok ktoré sa ukázali byť dosť ťažké. Náš pobyt v stene komplikovalo počasie. Skoro každý deň snežilo a teploty sa pri lezení pohybovali oko 0 °C. Za 20 dní čo sme strávili v stene boli len 2 jasné dni. Teplota v noci klesala na -10 °C

Portaledge

Na 7. štand sme vytiahli portaledge a to výrazne zjednodušilo náš postup. Bola to moja prvá skúsenosť so spaním v tomto vynáleze. S Vladom sme v noci mali tak na 2 – 3 hodinky zábavu kým sa nám portaledge podarila zavesiť. V tme, zime a vo vetre to nebolo také jednoduché ako pri nácviku na zemi. Ďaľšie dni sa pokračovalo v lezení aj počas sneženia. Jedna dvojica liezla a druhá dvojica bola dole v campe 3. aby bol vždy aspoň niekto čerstvý a zohriaty. Približne v 2/3 steny sme boli nútený sa všetci presunúť kvôli počasiu až do základného tábora kde sme sa konečne dali trocha dohromady.

Posledný atak

Po tomto oddychu som sa s Jožom nasťahoval na 8 dní do steny. Doliezli sme posledné 4 dlžky a cesta na vrchol bola otvorená.

25. August Martin a Vlado dojumarovali za nami na koniec fixov. Natiahol som ešte poslednú dlžku v skale spolu s traverzom do cesty Gunko. Predpoveď hlásila najkrajší den za celý týždeň, ale opeť to nevyšlo a začalo snežiť. Ku snehu sa pridali hromy, blesky a vietor. Docela to prestala byť zábava. Chýbalo nám vyliezť ešte asi 80 metrov na hreben v 55° stupnovom snehu. Trvalo to nekonečne dlho. Búrka našťastie prehrmela a mi sme záverečný traverz na vrchol Piku Alexandra Bloca doliezli v okne pekného počasia. Bola to obrovská radosť že sa nám to podarilo.

S Jožom sme ostali ešte 3 dni v stene a s vypetím posledných síl sme popreliezali chýbajúcich 7 dĺžok volne. Vlado s Martinom si dali ešte jeden jumarovací deň až do kľúčovej dĺžky v 5000 metroch kde Vlado natočil a nafotil Jožov prelez najťažšej dĺžky za 9+.

Čerešnička na torte

Z jasne prehraného boja – omrzliny, zima , sneženie, nedostatok jedla sa nám podarilo dosiahnuť úspech v ktorý už nikto z nás ani len nedúfal. Vyliezť všetky dlžky voľne aj keď v rozdielnom poradí v priebehu 8 dní bola zlatá čerešnička na torte.

Tak dúfam, že som niekoho inšpirival vyraziť dalšiu sezónu do Kyrgyzstanu.

Kyrgyzstan, Pamír

• Alaj, PIK ALEKSANDRA BLOKA 5239 m, SUMMER BOUQUET, 9+ , 70° PP
• 6.–28. 8. 2017 prvovýstup, 22 dĺžok, 900 m
• Martin Grajciar, Ondrej Húserka, Jozef Krištoffy, Vladimír Linek
• vrchol 25. 8. 2017 o 18.00
• materiál: 51 postupových nitov, 36 nitov na štandoch, skoby, 2 sady friendov, čoky, skrutky
• jednotlivé dĺžky boli vylezené na preskáčku voľne štýlom OS, RP a PP počas prvovýstupu alebo po ňom, zostup zlanením cestou.