Peter Hámor pred expedíciou na Kančendžongu

Peter, na Kančendžongu sa vraciaš po 10 rokoch. Akú máš motiváciu? Vrchol si dosiahol v roku 2012, v čom bude táto expedícia iná?

Liezť na vysoké hory ma jednoducho baví a Kančendžonga je nádherný kopec, navyše je to tretia najvyššia hora sveta, takže prečo nie. Okrem toho tam idem s kamarátmi, s ktorými mi je v horách dobre a vôbec mi nevadí, že som už na vrchole Kančendžongy – presnejšie dva kroky pod jej najvyšším bodom, stál pred desiatimi rokmi. Vtedy som tam bol sám, pretože môj rumunský spolulezec Horia Colibasanu sa po nočných komplikáciách s orientáciou vrátil do posledného tábora a tak si to chceme tohto roku zopakovať. A tiež sme sa rozhodli, že si na jeden rok dáme prestávku od Dhaulágirí, kde sme sa posledné dva roky snažili o prvovýstup severozápadným hrebeňom.

Skomplikovala pandémia tvoju prípravu? Ako si prežil posledné mesiace?

Myslím si, že tak ako väčšine horolezcov sa ani mne za posledné dva pandemické roky športový život nijako výrazne nezmenil. Všetko bežalo a beží tak, ako po iné roky. Samozrejme, že ubudlo stretnutí, festivalov a tradičných rozhovorov s kamarátmi horolezcami pri pive, ale čo sa tréningu a lezenia týka je to dokonca ešte lepšie, lebo mám kvôli pandémii a rôznym obmedzeniam menej práce. Celé leto som strávil doma v Tatrách, sprievodcovaním, lezením a tréningom. Posledné dva mesiace, tak ako pred každou expedíciou, boli poriadne hektické, ale vyzerá to tak, že sa aj tento rok do Nepálu vrátim.

Ako na teba, tvoju psychiku a posledné kroky prípravy vplýva aktuálny konflikt na Ukrajine?

Tak ako na väčšinu ľudí. Cítim smútok, strach a neistotu a v rámci svojich možností sa spolu s manželkou snažíme pomáhať tým, čo utekajú pred vojnou. Je naozaj hrozné, čo sa teraz na Ukrajine deje. Keďže Himaláje sú v Ázii, tak expedíciu a prípravy na ňu to zatiaľ nijako neovplyvnilo. Doteraz bola väčšina podobných konfliktov oveľa bližšie k Nepálu, teraz sa to deje za našimi hranicami. Vojna je jednoducho zlá a strašná, nech je kdekoľvek.

Ako bude vyzerať tvoja aklimatizácia?

Tak ako po väčšinu rokov v údolí Solo Khumbu. Mám tam priateľov a miesta, kde sa často a rád vraciam. Najväčšou výhodou tejto oblasti je to, že sa s ľahkým batohom, bez nutnosti stavania táborov dokážete pohybovať veľmi vysoko v relatívnom pohodlí. Posledná dedina je vo výške takmer 5300 metrov a navyše je tam viacero päť – šesťtisícových kopcov, vhodných na aklimatizáciu. Na pár dní by som sa chcel ešte ísť pozrieť pod Annapurnu, ktorá je jednou z mojich najmilších hôr, no a potom pochod pod Kanč. Tento rok však bude určite dôležitejšie ako aklimatizácia na nadmorskú výšku to, aby som si dokázal preladil hlavu na pokojnú himalájsku frekvenciu.

S kým sa tentokrát vydávaš na expedíciu? Kto bude tvoriť tvoj tím?

Zostava bude rovnaká ako v roku 2019 a 2021 na Dhaulágirí a mojimi spolulezcami budú aj tentoraz rumunskí horolezci Horia Colibasanu a Marius Gane.

Predpokladáme, že už máš hotový priebežný časový harmonogram expedície. Vieš nám ho v skratke opísať?

Do Káthmandu odlietame spolu s Marienkou 11. 3. a 14. 3. by sme mali byť v Lukle odkiaľ sa presunieme do „našej“ tradičnej základne, ktorou je talianska Pyramída. V doline Solo Khumbu plánujeme zostať do 26. 3. a potom sa chceme ešte na pár dní presunúť pod Annapurnu. 6. 4. sa máme stretnúť v Káthmandu s Rumunmi. Marienka sa vracia na Slovensko a my máme 8. 4. naplánovaný let do Illamu, odkiaľ budeme pokračovať do základného tábora pod južnou stenou Kančendžongy, kde by sme chceli byť najneskôr 15. 4. Letenku domov mám na 2. 6. tak uvidíme, čo sa udeje medzi tým.

Ako budeš komunikovať s okolím počas expedície? Môžeme sa tešiť na priebežné správy na tvojej stránke?

Samozrejme, že sa budem snažiť poslať domov čo najviac čerstvých správ a obrázkov a tak, ako každý rok si ich budete môcť pozrieť a prečítať na mojej stránke, alebo na Facebooku, prípadne na Instagrame. 

Vraciaš sa ešte niekedy myšlienkami k lávine na Dhaulagirí? Zmenila táto udalosť v nejakom ohľade tvoju prípravu? Či už po mentálnej alebo technickej stránke?

Iba vtedy, keď mi to niekto pripomenie, tak ako vy teraz. Lavíny sú v horách úplne normálne a nie vždy sa im dá vyhnúť. Je to riziko, ktoré musíme všetci čo tam chodíme akceptovať, ak chceme na niektorý z osemtisícových vrcholov vystúpiť. Keby som chcel žiť pokojný, absolútne bezpečný a bezbolestný život, musel by som sa venovať niečomu inému. 

Peter prajeme ti vydarenú expedíciu, veľa energie, dobré počasie a nech ti hora ukáže otvorenú náruč. Chcel by si na záver ešte niečo odkázať tvojim fanúšikom a podporovateľom?

Ďakujem a dúfam, že sa v lete stretneme zdraví, šťastní a plní chuti do života.