Žľaby nad mekkou alpinizmu lákajú každého, kto miluje vysokohorské lyžovanie. Jeden z nich sme mali v pláne. Z chaty Refuge Couvercle sme vyrazili smerom na Aiguille Verte a podarilo sa nám zlyžovať Whymper Couloir.

Náš príchod do Chamonix sa niesol v znamení dažďa. Na Aiguille Verte sme plánovali vystúpiť až v sobotu a pred tým sme chceli stihnúť ešte pár aklimatizačných túr. Tento plán je však kvôli zlej predpovedi nereálny a musíme improvizovať.

IMG_1
Image-from-iOS_

Za našim cieľom preto vyrážame skôr. Predpoveď nám celkovo veľmi nepraje a piatok je jediný deň, kedy môžeme vystúpiť na Verte a zalyžovať si. Mierime preto priamo na chatu Couvercle, ktorá je však v rekonštrukcii. Musíme tak pribaliť aj spacák, varič a jedlo ako za starých čias.

Pri zjazde z Midi je sneh ešte suchý, ale pod 10 cm nového snehu sú krúpky a vrchná vrstva po nich padá. Na toto si budeme musieť zajtra dať pozor. Situácia na Verte môže byť podobná a pri zjazde nás to môže nepríjemne prekvapiť. Nižšie pri zjazde na Valle Blanche je sneh čim ďalej, tým viac mokrý. V spojení s trhlinami je to nemilá kombinácia. Ale našťastie sa nám medzi trhlinami darí kľučkovať bez komplikácií. Prichádzame na chatu a dozvedáme sa, že tri dni dozadu bolo Verte zlyžované. Je teplo a my nie sme adaptovaný na výšku.

IMG_7661
IMG_7667

Večerné prípravy

Plán na výstup je jasný, pomalý postup s čo najmenšou záťažou na organizmus a veľmi skorý štart. Na vrchole musíme byť okolo 8.00 a preč zo svahu do 12.00. Inak budeme vo veľkom riziku kvôli lavínam z mokrého snehu a padajúcim kameňom. Topíme sneh, dopĺňame tekutiny a plníme fľaše na ďalší deň. V noci už nebude čas nič riešiť, len sa oblečieme, niečo zjeme a o polnoci musíme vyraziť.

Po polnoci vyrážame

Pásy nalepené, batohy zbalené, materiál na sedákoch nacvakaný. O 23.00 winterraum ožije a všetci sa chystajú na štart. V 00.05 vyrážame. Je teplo, stúpame a sledujeme, ako sa postupne s naberajúcou výškou ochladzuje. Potrebujeme, aby vo výške 3200 m n.m. začalo mrznúť. Toto prianie sa nám našťastie plní. Sledujeme záťaž na hodinkách a držíme sa v „zóne 1“, aby nás neodpísala výška. Predsa len sme vyrazili v stredu ráno z Bratislavy 150 m n.m. , prespali jednu noc v Chamonix a vo štvrtok sa vyviezli lanovkou na Midi 3800 m n.m. To má od ideálnej adaptácie na výšku ďaleko a energiu si musíme šetriť aj na zjazd. 

IMG_7685
IMG_7683

Rýchlo hore pre bezpečný zjazd

Pochvaľujeme si voľbu nových ľahkých lyží black crows mentis. Sme rýchli aj v nízkej záťažovej zóne a pauzu si dávame až v 3400 m n.m., kde lyže a paličky vymieňame za mačky a cepín. Naväzujeme sa na lano a začíname liezť. Pod Verte je obrovský lavínový nános. Pozitívne však je, že gró svahu už vypadlo. Na druhej strane lyžovanie po transportnej dráhe lavíny je často nemožné. Je 2.00 ráno, tma ako v rohu, uvidíme ako to bude s lyžovaním. Nádej na zjazd však nevzdávame a lyže dávame na batoh. Trhlinu na úpätí žľabu prekonávame bez väčších problémov. Lezieme rýchlo, ale sneh je prehnitý od tepla. Striedajú sa pasáže, kde sa boríme a pasáže ľadu, niekedy mixové lezenie.

Počasie diktuje naše tempo

Postupne cítime výšku a sme radi, že sme stále v pohybe. Istíme sa priebežne, len pár ťažších pasáži istíme zo štandov. Konečne svitá a my sme pár dĺžok pod sedlom. Oblačnosť stúpa a klesá, striedajú sa prívaly hmly a viditeľnosť sa mení. Sme radi za naštudovanú trasu z lezeckých a skialpinistických sprievodcov, neustále kontrolujeme nahranú trasu v hodinkách. Priebežne sledujeme aj informácie z meteorologickách máp a radarov. Mišo hlási, že dnes musíme zostúpiť až do Chamonix, večer prídu silné búrky a bude pršať ďalšie dva, možno tri dni.

Konečne hore

8.10 sme v sedle kde nechávame lyže a za 15 minút sme na vrchole. Objatie, úsmevy! No uvedomujeme si, že ešte nie sme dole.

Postupne sa počasie lepší a oblačnosť klesá. Balíme laná a postupové istenie ide do batohu, aby nezavadzalo pri zjazde. Energiu dopĺňame tyčinkami, pijeme a snažíme sa trochu oddýchnuť pred zjazdom. Vraciame sa do sedla a obúvame lyže. Miša upozorňujem na meniaci sa sneh a krustu, ktorá sa môže prepadnúť. Celý výstup sa sneh menil a prepadnutie špičiek pod krustu s následným pádom na 50 stupňovom tvrdom svahu by bolo fatálne. Nemáme pochybnosti o našich lyžiarskych schopnostiach, ale meniaci sa sneh vo mne budí rešpekt. Mám o brata strach, všetko môže zmeniť jediná chyba. Dávam prvý opatrný oblúk s testovaním, ako sa chová sneh pod lyžami. Je za mnou a postupne pridávam ďalší a ďalší. 

Previerka nových lyží black crows mentis

Lyže black crows mentis v tomto momente potvrdzujú, na čo sú určené. Ľahké, ale zároveň tvrdé a obratné. Nevlnia sa podľa povrchu, ale držia plynulý priehyb. To mi dodáva istotu na meniacom sa snehu. Sú až neuveriteľne obratné, no nepretáčajú sa vďaka väčšiemu rádiusu a pozdĺžnej tuhosti. Na ľadových pasážach držia ako pribité. Skvelá voľba.

Zlanenie namiesto časti zjazdu

Lyžujeme okolo francúzskej dvojice, ktorá zlaňuje. Zhruba v polovici svahu na pravej strane vidíme odtrh lavíny, ktorej nános leží až dole pod svahom. Nižšie je už svah plný žliabkov a lyžovanie začína byť nebezpečné. Všade trčia skaly.

Ešte chvíľu kľučkujeme medzi skalami a žliabkami, ale nakoniec vyzúvame lyže a začíname zlaňovať. Oblačnosť sa rozpúšťa a slnko je pekelne silné. Po dvoch zlaneniach začínajú padať prvé splazy. O 20 minút sa svet okolo nás dáva do pohybu. Kým zvládneme ďalších X zlanení až na úpätie svahu, padne okolo nás množstvo lavín z mokrého snehu. Vidíme, ako sa každý z nás pod stresom chová trochu inak. Táto situácia nás s bratom opäť o niečo viac zbližuje. Naštastie zlaňujeme po ľavej strane, kde žiadna lavína netiekla. O 11.30 sme preč zo žľabu, ale aj tak to bolo neskôr, ako by bolo komfortné.

Konečne dole, no má to háčik…

V doline je sneh mokrý a mosty cez trhliny slabnú, tak sa naväzujeme na lano a lyžujeme cez ľadovec v lanovom družstve. Na chate balíme veci na spanie a vyrážame smer Montevers. To ešte netušíme, že na Mer de Glace sa nedá lyžovať, nestihneme preto vláčik a až do Chamonix prídeme peši o 21.59 po 20tich hodinách čistého pohybu. Spolu 3800 m klesania, 2100m stúpania. Ľaháme do spacákov po 24hodinách. Sme unavení, ale spokojní. Plní zážitkov a opäť o niečo skúsenejší.

Zažili, odfotili a napísali: Jano a Mišo Blažej, inštruktori skialpinizmu JAMES a inštruktori SUMMIT AGENCY. Obaja sú nadšení skialpinisti, ktorí trávia život vo svojich firmách a s rodinami.

IMG_9253
detail

Ján Blažej

Business Development Manager, instruktor Summit Academy
Skialpinismus