V septembri 1991 našla nemecká dvojica turistov pri zostupe z vrcholu Fineil Spitze mŕtve telo, napoly zamrznuté v ľade. Telo bolo dopravené na Inštitút súdnej medicíny v Innsbrucku. V tej chvíli ešte nikto netušil, o aký významný objav ide. Uhlíková metóda datovania odhalila, že telo je staré takmer 5000 rokov. Svet ešte takto zachovanú múmiu z doby bronzovej nevidel a z Ötziho sa razom stala svetová celebrita.


Čo fascinuje na ľadovom mužovi je fakt, že na výstup do takej výšky nepotreboval ani dvanásťhrotové mačky, ani membránovú bundu, ani goretexové nohavice. Ale keďže máme už pokročilé obdobie 21. storočia, my už chodíme do Ötztalských Álp nie pred možnými prenasledovateľmi z iných kmeňov ako Ötzi, ale skôr za zážitkami a krásou Álp a aj trochu lepšie vybavení ako Ötzi.

Obľúbený logický okruh neďaleko Söldenu (Haute Route po stopách Ötziho) som s parťákmi absolvoval na lyžiach už dvakrát. Raz plánovane (marec 2020), keď začínala zúriť corona a druhýkrát neplánovane (marec 2023), keď pôvodný cieľ smeroval do Chamonix (prechod Argentière – Zermatt).

Ak by mal niekto záujem túto 5-dňovú Haute Route absolvovať, tak ako my v zime a na lyžiach, možno mu prídu vhod naše praktické tipy a rady, ktoré uľahčia prípravu. Samozrejme, rozhodujúce slovo bude mať vždy nakoniec počasie a príroda, ale ako sa vraví, pripraveným šťastie praje.

Trasa, chaty, ubytovanie

Haute Route začína v dedinke Vent (cca 20 km od Söldenu) a tam taktiež končí. Vo Vente viete nechať auto na parkovisku pri dolnej stanici lanovky, kúsok od kostola, za 5 € na deň. Čaká vás logický okruh, s možnosťou rôznych variant a taktiež s možnosťou rôznych odbočiek na vrcholy (napr. Similaun, Finailspitze, Weisskugel alebo Fluchtkogel), ktoré sú popri trase.

Počas 5 dní našliapete minimálne 80 km a vystúpate približne 5.250 výškových metrov, väčšinu času sa pohybujete v nadmorskej výške nad 3 000 m a na ľadovci (v podstate každý deň). 

V posledný deň vás čaká výstup na Wildspitze (3.774 m, najvyšší vrchol Tirolska, druhý najvyšší kopec v Rakúsku a jeden z najpopulárnejších cieľov v Ötztalských Alpách). A v prípade dobrých lyžiarskych podmienok dlhý zjazd s krátkym prerušením (sedlo Mitterkarjoch, odkiaľ vedie zaistená cesta na ľadovec Mitterkarferner – cca 200 metrový prudko nadol padajúci úsek) až do Ventu (cca 1.900 m)

Tempo si musí každý zvoliť sám, veľa závisí od kondície, veľkosti batohu a najmä prvé dva-tri dni si telo zvyká na vyššiu nadmorskú výšku. Niektoré dni človek šliape iba do kopca (napr. prvý deň, no a ostatné dni je to ako klasický skialp, proste 2–3 x za deň dávaš dole pásy, čo to zlyžuješ, aby si pásy o chvíľu lepil späť na lyže).

Nepríjemný traverz kúsok pred ľadovcom Kesselmandferner.

Nepríjemný traverz kúsok pred ľadovcom Kesselmandferner.

Pod Similaun Hütte - záver túry. Prvý deň smerovala naša trasa dlhou dolinou, kde sme pozvoľna a veľmi pomaly naberali nadmorskú výšku. Až záver, pod Pod Similaun Hütte, bol strmší.

Pod Similaun Hütte – záver túry.

Výstup do sedla Tisenjoch, za nami Similaun a náš doobedňajší zjazd zo Similaun.

Výstup do sedla Tisenjoch, za nami Similaun a náš doobedňajší zjazd zo Similaun.

Výstup do sedla Tisenjoch (neďaleko náleziska Ötziho).

Výstup do sedla Tisenjoch (neďaleko náleziska Ötziho).

Mapy, gpx, orientácia

Používali sme mobilné aplikácie a v nich off-line mapy, ktoré si treba stiahnuť vopred v pohodlí domova:

  • mapy.cz
  • Locus

V aplikáciách (mapách) sú k dispozícii zimné skitouringové trasy, ktoré sme viac-menej využívali. Na internete viete taktiež nájsť gpx záznamy trás alebo si trasu viete „pripraviť“ aj vopred v spomínaných aplikáciách. Upozorňujem na stiahnutie off-line máp vopred – nepohybujete sa totiž len v Rakúsku, ale prvú polovicu Haute Route aj na území Talianska.

Samozrejme, bez buzoly a klasickej papierovej mapy by to nešlo, buzola našťastie zostala v batohu, ale klasika je klasika. Papierová mapa vám poslúži minimálne na celkovú orientáciu a večer si spoločne s parťákmi viete prejsť trasu na ďalší deň, pozrieť si výškový profil, vytipovať si kľúčové miesta, únikové trasy a pod.

Pre danú oblasť sú k dispozícii 3 mapy:

  • DAV Karte – 30/6 Ötztaler Alpen – Wildspitze Skitouren, 1:25000
  • DAV Karte – 30/2 Ötztaler Alpen – Weisskugel Skitouren, 1:25000 – na 99% si vystačíte iba s touto mapou;
  • DAV Karte – 30/1 Ötztaler Alpen – Gurgl mit Skitouren, 1:25000

Ak si nestihnete mapu objednať a kúpiť vopred, tak si ju viete kúpiť napr. počas prvého dňa, počas krátkej medzi zastávky na nealko pivo na Martin Busch Hütte. Jedna vec je mať trasy vopred, druhá vec je situácia v teréne, aktuálne podmienky, počasie, lavínová situácia, stav na ľadovci, tempo skupiny a zručnosti členov skupiny atď. A vedieť pracovať s mapami, či už s papierovými alebo s tými v mobile.

 

Chaty, jedlo, pitný režim

Počas prechodu viete využívať miestne chaty, ktoré je vhodné rezervovať v dostatočnom čase vopred. Väčšina chát začína svoju prevádzku po zimnej prestávke približne okolo 10. marca. My sme navštívili tieto chaty:

  • Similaunhütte (3.019 m) – súkromná chata, neplatí žiadna zľava;
  • Schöne Aussicht Hütte (tal. Bella Vista Rifugio, 2.845 m) – súkromná chata, neplatí žiadna zľava;
  • Hochjoch Hospiz (2.412 m) – chata Österreichischer Alpenverein;
  • Vernagthütte (2.755 m) – chata Österreichischer Alpenverein;
       

Ozaj, každá chata má svoje kúzlo, na každej z nich nájdete pohodlie a milý personál. Prvé dve uvedené chaty sú talianske a komfort je tam predsa len trochu vyšší. Na každej chate:

  • dá sa osprchovať (niekde zadarmo, niekde za poplatok) – na Schöne Aussicht Hütte je k dispozícii dokonca aj fén :);
  • sú zväčša k dispozícii papuče (*pozn.: v 2023 neboli na Vergnagthütte k dispozícii);
  • dá sa bez problémov nabiť mobil a pod.;
  • na Hochjoch Hospiz a Vernagthütte – je potrebná hygienická vložka na spacák;
  • sa platí iba cash (na Schöne Aussicht Hütte sa dá platiť aj kartou);
  • plnohodnotný mobilný signál bol najlepší na Schöne Aussicht Hütte, na ostatných chatách buď signál nebol alebo bol len veľmi slabý;
  • ráno dostanete bez problémov čaj do termosky – tzv. Marschtee
        

Jedlo na chatách stojí za to, kvantita top, kvalita 3x top, komu bude málo, na večeru dostane bez problémov „duplu“. 

  • raňajky – klasika, švédske stoly od výmyslu sveta, káva, čaj, voda, džús
  • večere – trojchodové alebo štvorchodové.

Skrátka neprídu ani vegetariáni, všetko sa rieši po príchode na chatu.

Vybavenie, batoh

A na záver možno to najdôležitejšie. Musíte sa pobaliť na 5 dní, spíte na chatách, cez deň ste vonku 6 - 8 hodín, pohybujete sa po ľadovci, v potenciálne lavinóznom teréne. No a v posledný deň vás čaká ferrata, ktorá možno bude pod snehom, príp. ju budete musieť zlaňovať alebo sa na zostupe istiť.

My sme sa pobalili do 28–33 litrových ruksakov. Keďže sem tam idú lyže aj na batoh, ideálne je mať k dispozícii lyžiarsky batoh, taktiež niečo na upnutie čakanu. Tí, ktorí mali 28 L batoh (Ortovox Ascent 28), nebrali lavínový systém a bombičku (záleží od podmienok).

Naša výbava (samozrejme okrem skialpových lyží a spol.):

  • lavínové vybavenie (sonda, vyhľadávač, lopata);
  • malá lekárnička (na osobu);
  • 1x ľahké bivakovacie vrece (Ortovox Bivy Ultralight) – na 3-člennú skupinu;
  • opaľovací krém s vyšším faktorom, balzam na pery s UV filtrom;
  • čelovka, nožík, repair-kit (na núdzovú opravu lyží, pásov, lyžiarok, viazania...), náhradné pásy na lyže sme nebrali, duct tape, vosk na pásy (plus pásy sme impregnovali sprejom doma);

Výbava na ľadovec (na osobu):

  • prilba, 
  • 2x HMS karabína, 1x oválna karabína s poistkou, 1x oválna karabína bez poistky, 2x karabína bez poistky, 
  • 1x kladka s integrovaným blokantom – napr. Climbing Technology Rollnlock alebo Petzl Microtraction, 
  • 1x blokant (Petzl Tibloc), 
  • 1x 120 cm slučka, 1x 50 - 60 cm slučka (ideálne Beal Jammy), 
  • 2x 5 m dlhá a min. 5 mm hrubá repšnúra, 
  • 1 istiaca pomôcka vhodná aj na zlaňovanie na tenkom lane (resp. kompatibilná s hrúbkou lana), 
  • 1x skrutka do ľadu;
  • 60 m lano (Petzl Radline, 6 mm) – na 3-člennú skupinu, lano vhodné na ľadovec;
  • ľahký skialpinistický sedací úväz;
  • 1x skialpinistický čakan (s lopatkou) na osobu;
  • skialpinistické mačky (ľahké, hliníkové) – stúpacie železá;
  • haršajzne;

Ostatná výbava:

  • posledné roky sa nám osvedčili 1-2 umelé karabíny (nosiče materiálu) upevnené na ruksaku – na rukavice, buffku, haršajzne a pod., človek má veci po ruke a nemusí dávať dole batoh z chrbta;
  • 1x powerbanka – na skupinu;
  • kvalitné slnečné okuliare vhodné na ľadovec, lyžiarske okuliare (ideálne reaktívne);
  • oblečenie: hardshellové nohavice, ¾ funkčné spodky, primaloftové krátke nohavice, funkčné tričko s dlhým rukávom, technická fleece mikina, tenká primaloft bunda, tenká páperová bunda, hardshellová bunda, tenké a hrubé rukavice, šatka, buffka, tenká čapica, šiltovka, funkčné spodné prádlo, podkolienky (všetkým sa nám osvedčili na skialpy ponožky od Ortovox, či hrubšie, tenšie, kompresné... – dlhodobo), 1x náhradné podkolienky, 1x náhradné spodné prádlo, 1x tenké merino tričko s dlhým rukávom na chatu/prezlečenie...
  • niekomu sa môže zdať toho oblečenia až príliš, ale keď na ľadovci zafúkalo, v batohu nezostalo z oblečenia skoro nič;
  • základné hygienické potreby;
  • termoska: 0,7 L;
  • jedlo na túru: každému čo chutí, nám sa osvedčili korbáčiky a zmes zdravých (cereálnych), aj nezdravých tyčiniek, zmes orechov – na chatách si vieš vždy dokúpiť min. nejaké čokoládu;
  • jonťáky, magnézium, isotonické prípravky – všetko v tabletách.

Náročnosť, zručnost

Lyžiarske zručnosti: 

  • trasu zvládne aj priemerný lyžiar, sklony sú príjemné, vyžaduje sa však, aby mal lyžiar na 100 % lyže pod kontrolou a vedel lyžovať s ťažším ruksakom v často sa meniacom druhu snehu. Keďže trasa je viac o šliapaní do kopca a prechodoch po ľadovci (ale aj si zalyžujete), odporúčame skôr ľahšie, ale nie úplne úzke lyže;
  • vedieť vyhodnotiť, kedy použiť haršajzne, kedy mačky, mať zvládnuté otočky v strmom a tvrdom teréne apod.

Lavínová záchrana: 

  • 100% znalosť lavínovej problematiky a kamarátskej záchrany u všetkých členov skupiny;

Schopnosť plánovania túry a vyhodnocovania situácie v teréne:

  • z hľadiska lavín, ľadovcov, náročnosti výstupu a lyžovania;

Ľadovcová záchrana: 

  • nielen mať k dispozícii materiál na záchranu z ľadovcovej trhliny, ale aj vedieť zrealizovať záchranu (odporúčame si na to vyčleniť čas ešte pred odjazdom – všetko si prejsť, zistiť, ako sú na tom jednotliví členovia skupiny, vyskúšať si „záchranu“ – ozaj sa nespoliehať na improvizáciu – pri záchrane na ľadovci môže zohrávať rolu aj taká maličkosť, ako má človek usporiadané veci na „sedáku“, vyskúšať si „záchranu“ v rukaviciach...);
  • mať vopred stanovené kto kde bude naviazaný, ovládať viacero druhov záchrany na ľadovci, byť pripravený na viacero situácií.

Ďalšie dovednosti:

  • zručnosť viesť skupinu, resp. byť tímovým hráčom v skupine, vedieť diskutovať a hľadať riešenia a konsenzus,  ak vznikne problém, prevzatie zodpovednosti za rozhodnutie, vedieť sa rýchlo rozhodnúť v teréne...
  • zručnosť práce s horolezeckým materiálom a základné horolezecké zručnosti: 
  • o.i. vedieť „chodiť“ a používať stúpacie železá, používať čakan v ľahkom aj náročnejšom teréne, schopnosť zachytiť pád pomocou čakanu;
  • vedieť zlaňovať so zlaň. pomôckou, príp. bez nej, potrebné uzly, dobrá práca s lanom (napr. balenie, rozbalenie, skrátenie lana);

Kondícia, fyzické predpoklady: 

  • zodpovedajúca kondícia pre pohyb v horskom teréne vo výške nad 3.000 m až do 3.800 m, 6–8 hodín denne, 5 dní po sebe, nosiť batoh, byť odolný voči zime 😊

Foto: Slávka Macuráková, Igi Marks

Podrobnejší report nájdete na Facebooku Colours of Climbing

noico

Igor Marks

Skialpinismus